História
Solivar pri Prešove
história dobývania kamennej soli
Dejiny ťažby v Solivare pri Prešove siahajú do dávnych čias, keď sa náhodne zistila prítomnosť soli v povrchových kalužiach. V roku 1571 nariadil správca kráľovskej koruny, spišský gróf Salm, vyhĺbiť šachtu Leopold, pôvodne nazývanú Cisárska. Po overení výnosnosti ložísk sa okamžite začalo s ťažbou. Šachta siahala do hĺbky 155 metrov a baníci z nej vynášali soľ na povrch za nepredstaviteľne ťažkých podmienok, v drevených vedrách na chrbte po kaskádovitých rebríkoch. Takýto spôsob ťažby trval takmer dvesto rokov. Ukončilo ho nečakané zaplavenie šachty prívalom vody z jednej z opustených štôlní. Pod vedením administratívneho riaditeľa Jána de Ferenci sa začalo s výstavbou gápľa. V priebehu jedného roka stála nad šachtou priestranná miestnosť, v ktorej sa dômyselným spôsobom tažila soľanka. Gápeľ bol jedným z najväčších svojho druhu v Európe bol to mechanizmus s kruhovým ťažným zariadením, poháňaným štyrmi pármi koní. Slaná voda sa čerpala v mechoch z byvolích koží a potrubím z dreva sa odvádzala do drevených nádrží zvaných četerne. Týchto zásobníkov bolo osem a soľanka z nich samospádom pretekala do predhrievacej a odparovacej panvy. Kryštalická soľ sa potom prenášala do odkvapových komôr, kde sa ponechala 24 hodín. Ďalej sa drevenými zvodmi premiestnila do sušiarne a následne sa po koľajniciach v malých drevených vozíkoch prevážala do skladu zvaného komore, alebo sa priamo expedovala.Po čase takýto spôsob výroby kapacitne nepostačoval. V roku 1800 sa preto postavila varňa František s dvoma panvami a o päť rokov neskôr ďalšia varňa Ferdinand. Konský záprah nahradil ťažný stroj poháňaný elektrickým prúdom. Pokusy o modernizáciu však spôsobili stratovosť bane. Dva solivary pracovali do roku 1924. Varňa František po veľkom požiari vyhorela do tla a Ferdinand bol zbúraný. Po ukončení výstavby, nového solivaru v Prešove spustili v roku 1925 modernú ťažbu s veľkokapacitnou výrobou, jedinou v bývalom Československu. Staré objekty boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku a dnes sú súčasťou Slovenského technického múzea v Košiciach.
/ prevzaté z https://www.obce-mesta.sk/web/vylety.php?009